|
preskočiť na hlavnú stránku >>> Zástupcovia Svazu mladých komunistu Československa (David Pazdera), OZ Spoločnosti vedeckého komunizmu (Martin Jágrik) srdečne vítaní mládežou MLPD v Nemecku, na letnom tábore. Cieľom komunistického hnutia je dosiahnutie revolučného pretvorenia kapitalistickej spoločnosti, odstránenie súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov. Súkromné vlastníctvo by nahradilo spoločenské vlastníctvo. Zavedenie socialistickej demokracie ako podmienky pre budovanie socializmu, ako prvého stupňa k vytvoreniu spoločnosti komunistickej, ktorej vybudovanie je konečným cieľom revolučného komunistického hnutia. Komunistické hnutie nadväzuje na učenia Karola Marxa, Fridricha Engelsa, Vladimíra Iľjiča Lenina a ďalších mysliteľov nášho hnutia. Komunistická spoločnosť, ktorá zákonite vystrieda kapitalizmus, má dve fázy: socializmus ako nižšiu fázu a komunizmus ako konečný cieľ revolučného robotníckeho hnutia a komunistických strán. Nevyhnutnosť víťazstva komunistickej spoločnosti a jej najvšeobecnejšie črty objavili zakladatelia marxizmu leninizmu K. Marx a F. Engels. V. I. Lenin rozpracoval hlavné otázky praktickej výstavby socializmu a na základe toho ďalej rozvinul učenie o socializme a komunizme. Leninské učenie o socializme a komunizme je ďalej rozpracované v teórii aj praktickej činnosti marxisticko – leninských strán. manifest komunistickej strany >>> preskočiť na hlavnú stránku >>> Ciele časopisu Avantgarda "S Marxovým učením deje
sa teraz to isté, čo sa v histórii neraz stávalo s učeniami revolučných
mysliteľov a vodcov utláčaných tried v ich boji za oslobodenie. /V. I. Lenin - Štát a
revolúcia/ Veľké slová, ktoré Lenin písal v úvode jedného zo svojich najvýznamnejších diel – Štát a revolúcia, sú žiaľ nanajvyš aktuálne i dnes. Veľkou špirálovitou obkľukou sme sa vrátili do tej istej situácie, len na vyššom vývojovom stupni, ako pred sto rokmi. Imperialistické mocnosti sa opäť pripravujú na ďalšie prerozdelúvanie sveta, opäť sa vytvárajú účelové spojenectvá a spolky /NATO, EÚ a i./, opäť svet stojí na pokraji civilizačnej krízy /ekonomickej, kultúrnej, sociálnej, morálnej, vojenskej, ekologickej/, takej krízy, akú ľudstvo ešte nezažilo. Svet je už viac ako sto rokov zrelý na revolúciu, ale tá bola zradou potlačená a na niekoľko desiatok rokov oddialená. O to horší a tragickejší priebeh môže mať, ak v tejto zložitej dobe nebudú aktivizované masy, ktoré jediné môžu uskutočniť revolučnú premenu. Avšak, ani samotná aktivizácia, mobilizácia ľudových más by nepriniesla úspech, ak by sa tieto proletárske masy neopierali o vedecké učenie o zákonitostiach vývoja ľudskej spoločnosti, o vedecký komunizmus, teda o učenie Marxovo, Engelsovo, rozvinuté Leninom a Stalinom. História ukazuje, že revolúcia bola potlačená pri každom upustení od vedeckej teórie, čo vždy využila reakcia pre svoje kontrarevolučné chúťky. Tak ako i pred storočím i dnes je prvoradá úloha komunistov očistiť marxizmus – leninizmus od nánosov oportunizmu, revizionizmu, na ideologickom fronte poraziť všetkých sociálšovinistov a organizovať robotnícku triedu na báze revolučného marxizmu. Po kontrarevolučnom zvrate v polovici 50-tých rokov /rok 1989 bol iba formálnym prevzatím politickej moci buržoáziou, ktorá už mala pripravenú pôdu rôznymi deštrukčnými, pre socializmus neprijateľnými reformami/ sa buržoázia opäť pevne „usadila na koňa“ a proletársku triedu mocne zviera pod krkom. Ešte i dnes si len ťažko dokážeme uvedomiť všetky dôsledky tejto zrady, ktorá nemá v histórii obdobu. Buržoázia poučená svojimi chybami a úspechmi proletárskej triedy, sa rovnakých chýb už nebude chcieť dopúšťať zrovna tak, ako môže zo svojich skúseností vychádzať i proletariát. Nachádzame sa v období tzv. relatívne pokojného vývinu, ktoré je však pomaly, no o to istejšie už na ústupe a tak ako vždy v minulosti aj dnes v komunistickom hnutí prevládajú malomeštiacke a sociálšovinistické pseudonázory o možnosti kľudného pretvorenia kapitalizmu na socializmus. Buržoázia sa všemocne snaží vyrvať z marxizmu jeho revolučné jadro a obmedziť ho len na to neškodné, čo bude masy udržiavať v hlbokej nevedomosti a beznádeji. Významnú úlohu v tomto zohráva vznikajúca SEL – Strana európskej ľavice, ktorej krédom je „vzdať sa stalinizmu, ktorý je synonymom útlaku“. Pritom zahmlievajú podstatu kapitalistického útlaku a páchajú zradu akej sa dopustila Socialistická internacionála pred a počas I. svetovej vojny, ku ktorej koniec koncov aj výrazne prispela. Základnou úlohou dneška je pre všetky zdravé marxleninské sily zviesť nekompromisný boj s oportunizmom a vytvárať predpolie pre revolučný proletariát. Teda zviesť boj za očistu marxizmu – leninizmu na poli ideologickom a k tomu by mohol prispieť aj tento nový časopis a splniť tak historickú úlohu, ktorú nesie aj vo svojom názve – AVANTGARDA. Martin Jágrik |
